Oslovenie

Správne oslovenie zodpovedá požiadavke etikety na vyjadrenie uznania osobe, ak ju bezchybne oslovíte; nielen menom, ale aj titulmi. V spoločenskom či obchodnom styku nie je nič nepríjemnejšie ako vyhnúť sa osobnému osloveniu partnera iba preto, že nevieme, ako to správne urobiť.
Ako oslovovať kráľov, princov, vysokých svetských a cirkevných hodnostárov? Správne osloviť napríklad kráľa, člena kráľovskej rodiny či princa, prezidenta alebo veľvyslanca cudzej krajiny, by mal dokázať každý, kto sa s nimi dostane do styku bez toho, aby mu to spôsobovalo bolenie hlavy.

Veličenstvo či Výsosť?

Stavovské práva šľachty boli u nás zrušené v roku 1918 a odvtedy nie je na oslovovanie šľachtickým titulom právny nárok, aj keď nie je výslovne zakázané. Vo svete však ešte jestvujú kráľovstvá alebo kniežatstvá ako štátne útvary a protokol si vyžaduje, aby sme ich predstaviteľov oslovovali titulmi, ktoré im prináležia. Najviac chýb sa u nás dopúšťame (a to aj vysokí štátni predstavitelia) pri rozlišovaní oslovenia veličenstvo a výsosť. Treba si zapamätať, že panovníkovi, ak je cisár/cisárovná alebo kráľ/kráľovná, patrí oslovenie vaše veličenstvo! Princa/princeznú z kráľovského rodu (napríklad britský princ Charles) oslovujeme vaša kráľovská výsosť. Ale panovníkom môže byť aj knieža (napríklad Monacké kniežatstvo, Lichtenštajnské kniežatstvo) alebo veľkovojvoda (Luxemburské veľkovojvodstvo). Vtedy panovníka oslovujeme vaša výsosť (v prípade Monaka vaša najjasnejšia výsosť).
Našťastie dnešní monarchovia a panovníci sú tolerantní ľudia a prípadné prehrešky proti protokolu prijímajú s nadhľadom. Lenže v styku s nimi reprezentujeme nielen seba, svoju inštitúciu, ale aj štát, a preto každé faux pas, ktoré si všímajú najmä novinári, prináša pre nás zlé body.

To isté platí aj v styku s vysokými hodnostármi katolíckej cirkvi (najmä vatikánskymi): pápežovi patrí oslovenie vaša svätosť, kardinálom vaša eminencia, arcibiskupom a biskupom vaša excelencia. U vysokých predstaviteľov iných cirkví neurobíme chybu, ak ich oslovíme vaša excelencia, u nižších je zvyčajné pán (dekan, farár, senior, rabín a pod.).

Excelencia iba v zahraničí

Cudzích vysokých štátnych predstaviteľov a veľvyslancov oslovujeme vaša excelencia, domácich jednoducho pán prezident, pán predseda parlamentu, pán premiér, pán minister. Často u nás ľudia oslovujú aj našich veľvyslancov ako excelencie, čo vyznieva skôr pejoratívne; doma je veľvyslanec vyšším štátnym úradníkom a patrí mu oslovenie pán veľvyslanec.
Používanie vysokoškolských a vedeckých titulov u nás upravujú príslušné zákonné normy. Nositeľovi čestného doktorátu honoris causa patrí oslovenie pán doktor. Na akademickej pôde býva pri slávnostných príležitostiach zvykom oslovovať rektora univerzity vaša magnificencia a dekana fakulty vaša spektabilita. V oficiálnom i obchodnom styku by sme mali každého oslovovať jeho titulom; kto to zanedbáva, správa sa nezdvorile a nezanecháva dobrý dojem. Ak si partner takéto oslovenie neželá, povie vám to sám. Čo však v prípade, ak má partner titulov niekoľko (napr. prof. MUDr. Jozef Veselý, PhD.) ? Vždy použijeme len najvyšší titul, teda pán profesor Veselý.

Pani namiesto slečna

Moderná etiketa priniesla viaceré zmeny aj v bežnom oslovovaní a mali by sme s nimi držať krok. Napríklad oslovenie slečna už bolo vo väčšine európskych krajín zrušené a používa sa iba na výslovné želanie, napríklad v súkromnom styku. V obchodnom živote oslovujte aj mladšie partnerky zásadne pani. Rovnako vyšlo z módy aj oslovenie milostivá pani a môžu si ho dovoliť "gavalieri zo starej školy".
Ak sa predstavujete sami, svoje tituly vynechajte; nie sú na to, aby ste nimi vyvolávali dojem. Partner sa ich skôr či neskôr dozvie a bude vás primerane oslovovať.

Dôležité je tiež, že tak tituly, ako aj funkcie, neprechádzajú na manželského partnera. S oslovením pani inžinierová, pani riaditeľová či pani starostová sa môžete nanajvýš zosmiešniť.

 Tituly a hodnosti:

Panovnícke

• všeobecne používané tituly
  • cisár, vládne ríši, impériu.
  • kráľ, vládne kráľovstvu.
  • vojvoda, panovník vojvodstva.
  • knieža, vládne kniežatstvu.
  • sultán, turecký titul, vládne sultanátu.
  • emir, arabský titul, vládne emirátu.

• špecifické pre jednu alebo niekoľko ríš
  • pápež (tiež "najvyšší pontifex rímskokatolíckej cirkvi a vikár Ježiša Krista"); pápež je tiež absolútny panovník suverénneho štátu Vatikán.
  • cár v Srbsku, Bulharsku, Rusku a Chorvátsku odvodené od titulu cézar, t.j. cisár, imperátor; hoci pôvodne bol titul určený na dosiahnutie vážnosti, v Rusku a Bulharsku sa v nedávnej minulosti považoval za ekvivalent kráľa.
  • maharadža, v Indii, Nepále predpona "Maha" znamená najvyšší a "radža" znamená kráľ, čiže "najvyšší kráľ", cisár.
  • šahanšáh, šáh šáhov, čiže cisár.
  • chachán, chán chánov, čiže cisár.
  • kalif, vládne kalifátu - islamský titul.
  • radža, v Indii, Nepále titul používaný na vyjadrenie panovníka kráľovstva.
  • malik, kráľ (arabský) ako v súčasnom Bahrajne, Jordánsku, Maroku a Saudskej Arábii.
  • šáh, v Indii, Perzii kráľ
  • chán (mongolský alebo turecký) vládne chanátu (najmä v Ázii, ale takisto aj kedysi na mongolských a tureckých územiach v Rusku, Ukrajine a na Kryme.
  • arcivojvoda, pred rokom 1806 titul panovíkov Rakúskeho arcivojvodstva.
  • veľkovojvoda, vládne veľkovojvodstvu.
  • veľkoknieža, titul používaný hlavne v stredovekých ruských kniežatstvách ako titul najvyššieho stupňa.

Šľachtické

• arcivojvoda, používali ho Habsburgovci Svätej rímskej ríše pre členov cisárskej rodiny.
• vojvoda, vládne vojvodstvu. Vojvodovia, ktorí nie sú a kedysi ani neboli suverénnymi panovníkmi, ako napr. všetci britskí, francúzski a španielski vojvodovia, alebo ktorí nie sú synmi panovníkov v iných krajinách, sú považovaní za šľachticov, v hierarchii nad markízmi.
• princ, mladší člen kráľovskej, vojvodskej alebo kniežacej rodiny.
• kurfirst, titul pre tých, ktorí volia cisára Svätej rímskej ríše, obyčajne panovník krajiny (napr. „kurfirst brandenburský“)
• markíz, bol panovník marky.
• gróf, teoreticky panovník grófstva.
• vikomt („vicegróf“).
• barón.

Aristokratické

• baronet je všeobecne nededičný rytiersky stav; často alebo zvyčajne nešľachtický titul pod barónom ale nad rytierom.
• rytier je základným titulom aristokratického systému.

Všeobecná tabuľka "prekladov" medzi jazykmi

Nasledujúca tabuľka porovnáva názvy kráľovských a šľachtických titulov v rôznych európskych krajinách.